Termín Terén v leteckom odbore označuje zemský povrch, ktorý zahŕňa rôzne prírodné útvary a oblasti. Tento povrch je tvorený prirodzenými útvarmi, ako sú hory, kopce, horské hrebene, údolia, vodné nádrže, oblasti trvalého ľadu a snehu. Zahrňuje všetky prírodné prvky, ktoré sa vyskytujú na povrchu Zeme, a vylučuje umelé a ľudské zásahy, ako sú budovy, cesty a iné stavby.
Je dôležité poznamenať, že termín terén zahŕňa aj variácie v prírodnom prostredí, od zalesnených oblastí a polí po púšte a tundry. Tento termín sa používa v leteckej navigácii a iných odvetviach, kde je potrebné poznať a porozumieť geografickým a prírodným charakteristikám zemského povrchu pre bezpečné a efektívne lietanie, navigáciu a plánovanie letov.
V kontexte leteckej bezpečnosti je dôležité mať presné a aktuálne informácie o teréne, ktorý ovplyvňuje lietanie. Lietadlá a helikoptéry musia byť navrhnuté a prevádzkované s ohľadom na rôznorodosť terénu, s ktorým sa môžu stretnúť. Piloti potrebujú podrobné mapy a informácie o teréne na plánovanie trás letu a identifikáciu prípadných rizík spojených s konkrétnymi terénmi, ako sú hory, údolia alebo iné nebezpečné oblasti.
Pre letecké spoločnosti, letiská a pilotov je dôležité mať prístup k spoľahlivým geografickým údajom o teréne, aby mohli správne plánovať a vykonávať lety bezpečným a efektívnym spôsobom. Tieto údaje im pomáhajú lepšie porozumieť okolitému prostrediu a prijať rozhodnutia, ktoré zabezpečujú bezpečnosť a plynulosť leteckej prevádzky.
Zemský povrch obsahující přirozeně se vyskytující jevy jako hory, kopce, horské hřebeny, údolí, masy vod, oblasti věčného ledu a sněhu s výjimkou překážek. Poznámka: V praxi, podle použité metody sběru dat, terén představuje spojitý povrch holé Země, povrch vegetačního pokryvu, nebo něco mezi těmito dvěma vrstvami, označované také jako “první vnímaný povrch”.